Aký bude film M. R. Štefánik? – Ivan J. Kovačevič
Aký bude film M. R. Štefánik? – IVAN J. KOVAČEVIČ – psáno pro Kinorevue
Zhruba možno rozdeliť prácu okolo filmu na teoretickú — libreto, scenário, praktickú — na točenie, sostrih a technickú — práce laboratorné! Keďže by som sa rád zmienil o výsledku niektorých pracovných etáp špeciálne u filmu „M. R. Štefánik”, treba, aby som konštatoval: Čsl. kinematografia si uvedomuje vážnost svojho poslania vlastne až teraz, pri realizovaní filmu o gen. Štefánikovi. U všetkého, čo bolo pred tým, aj keď šlo o t. zv. národné filmy, nepostupovalo sa tak zodpovedne a s takou znalosťou látky, akej sme boli svedkami pri plánovaní tohoto filmu. Pravda, absolutne to nieje nijaká zásluha, keďže podobne by sa mal pripravovať každý náš film, avšak relatívne, uvedomujúc si všetky nezdary českého filmu, videť tu jasný ciel: vybŕdnuť z konvenčných foriem a učiniť film nielen záležitosťou atelierovou a obchodnou, ale zdôrazniť vývoj niečoho, čo sa zrodilo z túžob spolupracovníkov. Banálne by sme sa mohli vyjádriť, že ide tu o lásku k veci, čo býva kolko razy najintenzivnejšou vzpruhou pre systematické a vecné štúdium, aké podobná látka bezpodmienečne vyžaduje. Sme tu svedkami systematickej práce, ktorého výsledok badať v scenáriu:
Systematická práca okolo scenária bola pre naše filmové pomery tak nezvyklá, že so začiatku sa postupovalo o vela pomalšie, ako pri filmoch sériových. Konečne sa však ustálil pracovný systém, ktorý sa zdokonaloval a zdokonalil v priamo ideálnu prácu kolektíva. Režisér Sviták po stránke režijnej, scenárista Štěpánek po stránke literárnej, scenárista Neuberg po stránke filmovo technickej a znalci po stránke historickej vytvorili scenário, na ktorom pracovali viac ako 5 mesiacov — za aký čas sa vyrobia 2 kompletné české filmy. Scenário ako filmovo literárny výsledok libreta má všetky výhody a nevýhody velkého historického filmu. Výhody pre davy, ako objekt viac-menej trpný, u ktorého generál Štefánik existuje ako legendárna osobnosť a nevýhody pre niekolkých historikov a osobných známych Štefánika, medzi ktorými panuje priamo chaos pri charakterizovaní jeho osobnosti. A nielen pre tento zmätok úsudkov, ale aj pre okienka v historii, možno očakávať na ideologické pojatie filmu rozličné mienky historikov, z ktorých jeden každý posudzuje generála Štefánika, jeho osobnosť a prácu z hladisiek celkom odlišných. Avšak protichodné mienky historikov na vykreslenie Štefánikovej osobnosti vo filme sa budú týkať iba detailov menejcenného významu. Ale vlastnú jasnú a cielavedomú ideologiu filmu nebude možno negovať, tým menej kritizovat. Ideologia je konštruktívna, významu celoštátneho, avšak bez púdru oficiálnosti.
Preca však, ťažko posudzovať film z kúskov, ak človek nevidí celok. Badať tu však výsledky nadšenej práce, akej by bolo treba pri každom našom filme. Azda pocit zodpovednosti a samozrejmosť pietneho uctenia pamiatky nášho najväčšieho hrdinu vytvorí z tohoto filmu dielo, na aké už dlho čakáme. Predpoklad pre toho tvrdenie je, kedže rež. Sviták líniu doterajšej úrovne udrží. Potom — big succes —je zaručený.
Ivan Kovačevič – Kinorevue 05/1935 (71-72)
v původním jazyce a stylistiky
