Jánošík 1921 a 1935

Na obrázku vlevo je Theodor Pištěk – dnes představitel usedlých pánů kondelíkovského typu – v úloze Jánošíka z filmu, natočeného r. 1921. Vpravo Zlata Hajdúková a P. Bielik v novém zpracování tohoto námětu režisérem Martinem Fričem r. 1935.

JÁNOŠÍK v ROKU 1921 A 1935

Ivan J. Kovačevič

 Až teraz pri tejto retrospektíve máme príležitosť uvedomiť si, že začiatky slovenskej kinematografie sahajú až do roku 1921, kedy sa na Slovensku natočil prvý nemý film o Jánošíkovi. Bol to prvý film financovaný, režírovaný a natočený Slovákmi. Film z najväčšej časti financoval americký Slovák Andrej Šustek, ktorý mal v Chicagu továrňu na kinostroje. Natáčalo sa v okolí Turč. Sv. Martina a Liptovského Sv. Mikuláša. Prvé scény režíroval divadeľný režisér Horlivý z Ludvikovho divadla v Chicagu. Neosvcdčil sa však a po ňom prevzal režiu americký Slovák Jerry Siakel. Natočily sa dva negatívy. Jeden pre americkú spoločnosť Selig Company. Tento točil režisérov brat Dan Siakel. Druhý negatív pre nás natočili operatéri Beneš a inž. Brichta. Jánošíka vtedy hral Teodor Pištěk a zo známých hercov účinkoval W. Speerger a R. Myzet, ktorý je teraz epizodistom v Hollywoode. Obchodný úspech tohoto filmu charakterizuje táto udalosť: V Trenčine bol na predstavení taký nával, že majiteľ kina nestačil už predávať lístky. Postavil sa teda k vchodu, vzal si do ruky klobúk, do ktorého mu obecenstvo hádzalo vstupné.

Roku 1921 neměl český film příliš dokonalých technických prostředků – a zejména mu chyběl jakýkoli sebe primitivnější filmový ateliér. Proto i interiéry do tehdejšího zpracování “Jánošíka” se natáčely po širým nebem, kde jediným světelným zdrojem bylo slunce.

 Okolnosti, že po 14 rokoch, v 35. roku dezolátnej situacie českého filmu sa točí po druhý raz Jánošík už ako prvý stopercentný slovenský zvukový hraný film, treba si všimnúť bližšie, aby sme takto pre budúcnosť mali zaznamenané vlastné začiatky slovenskej kinematografie. Uvedomme si, že po námete o Jánošíkovi sa teraz nesiahlo len ako po osviežení zo zapáchajúceho prostredia českých pôvodných námctov, ale že je to vlastne realizovanie – dávnych túžob troch umelcov: Režiséra Friča, prof. Plicku a spisovateľa Mahena. Každý z nich osobitne pomýšľal na sfilmovanie Jánošíka. Je teda priamo ideálnou náhodou, že sa sišli k spoločnému realizovaniu tohoto živelného a zdravého námetu, ktorý aj keď je rýdzo slovenský, svojou sociálnou a ludskou náplňou môže prehovoriť k divákovi všetkých národov. Jánošíkom dalo Slovensko domácej filmovej tvorbe taký šťastný námet, že budeme musieť vynaložiť všetky sily, aby sme pri plánovaní budúcich slovenských filmov našli námet rovnako intenzívny a rovnako nefalšovaný.

 Charakterizujeme Jánošíka ako prvý stopercentný slovenský zvukový hraný film. Za prvý slovenský nemý film budeme vždy pokladať Plickov Po horách — po dolách, za prvý slovenský zvukový film jeho Zem spieva. Film Hudba srdc so Štefanom Hozom dostal priliehavý epiteton „československý”. K Tatranskej romanci nemáme chuť sa hlásiť a film M. R. Štefánik aj kedjejeho ústredná postava slovenský hrdina a hocis a film úzko dotýka Slovenska, a aj keď v ňom hovorí 14 Slovákov po slovensky, predsa nejde o film stopercentne slovenský. Jeho koncepcia je významu celoštátneho.

Tábor Jánošíkových zbojníků ve filmu z roku 1921 (vlevo) a ve filmu z roku 1935 (vpravo). I tady je patrný rozdíl mezi filmovým pojetím tohoto námětu v odstupu šestnácti let, ač scenerie zůstává stále podobnou.

 Film o Jánošíkovi je predestinovaný, aby bol nadpriemerným dielom domácej kinematografie. Toto tvrdenie možno odôvodniť:

  1. Populárnym a zároveň umeleckým námetom.
  2. Vzorným scenáriom.
  3. Cieľavedomou režiou.
  4. Vybranými hereckými typmi.
  5. Nadpriemcrnou fotografiou.

 Úspech filmu Jánošík môže silne vplýveť na výber námetov budúcich filmov. Dokázalo by sa, že môžu mať úspech aj iné, vzácnejšie námety a že nemusíme pokračovať v seriovej výrobe nekultúrnych „pavlačových” filmov, naplnených iba jalovou sentimentalitou a „hokynářskou” filozofiou. Väčšieho úspechu už bysme domácemu filmu ani nemohli želať. Ako Kordôv Jindřich VIII. dal vzniknúť radu nádherných historických drám, tak aj Jánošík by ovlivnil výber námetov. Znamenalo by to výrobu svojských, zdravých a typických filmov, ktoré by boly charakteristikou života Cechov a Slovákov.

Kinorevue 19/1935 (300-301); fotografie z roku 1921 k tomuto článku jsou z archivu I. J. Kovačevičova)

v původním jazyce a stylistiky

** Článek je upraven! Původní článek v Kinorevue hovoří o Jánošíkovi z roku 1919. Domnívám se, že se jedná o datovou chybu a správný údaj má byt 1921. (DFA 26.09.2021)

Tagy:
Pavel Stříbrný
administrátor stránek
Komentáře

Přidat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *